Etapa 4 (2 dni) – Hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry do Strečna


Ráno vstávame s ďalšou dvojicou, chceme stihnúť východ slnka. Na Kľaku nás prekvapí množstvo ľudí, niektorí tam aj stanovali. Na to aká bola večer búrka je to pre mňa celkom nepochopiteľné. No je sobota a Kľak je veľmi dobre prístupný a nádherný kopec. Východ slnka stíhame len tak tak, našťastie sa slnko musí predierať cez mraky. Na  vrchole strávime dosť času, varíme si raňajky. A dnes nás čaká „len“ pochod na Grandhotel Partyzán. Veľa sme o tej útulni počuli a nevieme sa dočkať.
Východ slnka na Kľaku


Je veľmi teplo a poobede očakávame búrky. Preto aj plánujeme väčší oddych až na útulni. V sedle pod Hnilickou Kýčerou je nádherné miesto na stanovanie, aj s dobrou studničkou. Výstup na Kýčeru je masaker, no našťastie krátky. Pomaly nás začína naháňať búrka, tak zastavujeme len na nutné potreby a upaľujeme na Partyzán. Na Hornej lúke ešte neodoláme čučoriedkam a už o tretej sme na útulni. Sme tam prví, no pahreba je ešte teplá – niekto si tam nechal zemiaky. Útulňa je krásna, aj s prikrytou terasou a obrovským množstvom vybavenia. Prameň je veľmi slabý, nejaký dobrý človek tam dal vaničku a tak sa dá z toho nabrať voda, možno aj s pár muškami či kamienkami. Voda kvapká, asi pol liter za polhodinu, aj menej. Zatiaľ si pospíme, akurát hrmí, no len kropí. 
Z Kľaku na Ostrú skalu


Kľak stále nadohľad
Kýčera
Grandhotel Partyzán

Z poobedňajšej siesty nás zobudia miestni, ktorí sa starajú o chatku a prišli na čučoriedky a brusnice. Pomáham im s triedením brusníc a dozvedáme sa rôzne zaujímavosti o histórii chatky či problémoch s poľovníkmi v oblasti. Po vodu nakoniec idú niekam nižšie, pridajú sa k nim aj ostatní turisti, ktorých sa celkom nazbieralo. Po večeri sa ešte vyberieme na dezert – čučoriedky. Sú tam obrovské. Myslím, že je to prvýkrát, čo som sa prejedla čučoriedok. Neverila som, že sa to môže stať. Chatka je úplne plná – spredu aj zhora. Ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
Na chvíľu sme si požičali

Ráno vstávame zase medzi prvými, chceme stihnúť túru pred búrkou a aj nejaký schopný vlak do Popradu. Na Hornej lúke niekto stanoval. Hrebeňovka je to príjemná, prekvapia nás bažiny úplne hore na hrebeni. Z Veľkej lúky schádzame pár minút k prameňu po modrej a naberáme vodu. Prameň nevyzerá dobre, ale voda je bez chyby, aspoň na naše pomery. Prechádzame okolo vysielača, ešte výstup na Minčol. Tento vrchol nás príjemne prekvapí, je hodný veľkej prestávky a dojedania zásob. Nebudeme predsa ťahať domov jedlo. A musím Kubovi dokázať, že piatková zastávka na salaši vo Fačkovskom sedle bola nutná. 
Zase prví z chaty
Rané hmly
Bažiny na hrebeni?
Príjemný hrebeň
Riadne hlboký chodník

A už nás čaká len zostup. Trochu si ho spestríme a červenú nahradíme modrou a žltou – cez sedlo Kojšová a novú rozhľadňu nad Strečnom. Omylom zablúdime aj na vyhliadku do Polomu. Nová rozhľadňa je dobre postavená a vidíme z nej aj Chatu pod Suchým. Kruh sa nám pomaličky uzatvára. Zostup je riadne strmý. Vchádzame do Strečna a máme dosť času do odchodu vlaku, tak sa chceme najesť. Reštaurácia je preplnená a ani po 20 minútach k nám nepríde čašníčka. Chceme si ísť objednať k pultu a tam stojí viac ako 10 ľudí. Čas odísť. Na druhej strane Váhu objavujeme miestnu krčmu – radler a nanuky v príjemnom prostredí na brehu rieky úplne stačia ako oslava ukončeného okruhu. Nastupujeme do osobáku a po prestupe na rýchlik sa spustí búrka.
Lom Polom
Výhľad z rozhľadne nad Strečnom

Zhrnutie
Krásny výlet za nami. Prešli sme si všetky Fatry a uzavreli kruh okolo Turčianskej kotliny. Spoznali nové oblasti a v hlave máme kopu nových plánov na ďalšie výlety do týchto končín. Sme veľmi radi, že na Slovensku fungujú útulne a že máme takú hustú sieť značených chodníkov.
Neskorším googlením som zistila, že existujú ľudia, ktorý podobný (trošku kratší) okruh dali v kuse, na jeden záťah za menej ako 45 hodín. Alebo že Koruna Turca fungovala v roku 2017 ako virtuálna keška. Je to proste krásna logická trasa, ktorú sa určite oplatí ísť.