Ráno vstávame s ďalšou dvojicou, chceme stihnúť východ
slnka. Na Kľaku nás prekvapí množstvo ľudí, niektorí tam aj stanovali. Na to
aká bola večer búrka je to pre mňa celkom nepochopiteľné. No je sobota
a Kľak je veľmi dobre prístupný a nádherný kopec. Východ slnka
stíhame len tak tak, našťastie sa slnko musí predierať cez mraky. Na vrchole strávime dosť času, varíme si
raňajky. A dnes nás čaká „len“ pochod na Grandhotel Partyzán. Veľa sme
o tej útulni počuli a nevieme sa dočkať.
 |
Východ slnka na Kľaku
|
Je veľmi teplo a poobede očakávame búrky. Preto aj
plánujeme väčší oddych až na útulni. V sedle pod Hnilickou Kýčerou je
nádherné miesto na stanovanie, aj s dobrou studničkou. Výstup na Kýčeru je
masaker, no našťastie krátky. Pomaly nás začína naháňať búrka, tak zastavujeme
len na nutné potreby a upaľujeme na Partyzán. Na Hornej lúke ešte
neodoláme čučoriedkam a už o tretej sme na útulni. Sme tam prví, no
pahreba je ešte teplá – niekto si tam nechal zemiaky. Útulňa je krásna, aj
s prikrytou terasou a obrovským množstvom vybavenia. Prameň je veľmi
slabý, nejaký dobrý človek tam dal vaničku a tak sa dá z toho nabrať
voda, možno aj s pár muškami či kamienkami. Voda kvapká, asi pol liter za
polhodinu, aj menej. Zatiaľ si pospíme, akurát hrmí, no len kropí.
 |
| Z Kľaku na Ostrú skalu |
 |
| Kľak stále nadohľad |
 |
| Kýčera |
 |
| Grandhotel Partyzán |
Z poobedňajšej
siesty nás zobudia miestni, ktorí sa starajú o chatku a prišli na
čučoriedky a brusnice. Pomáham im s triedením brusníc
a dozvedáme sa rôzne zaujímavosti o histórii chatky či problémoch
s poľovníkmi v oblasti. Po vodu nakoniec idú niekam nižšie, pridajú
sa k nim aj ostatní turisti, ktorých sa celkom nazbieralo. Po večeri sa
ešte vyberieme na dezert – čučoriedky. Sú tam obrovské. Myslím, že je to
prvýkrát, čo som sa prejedla čučoriedok. Neverila som, že sa to môže stať. Chatka
je úplne plná – spredu aj zhora. Ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
 |
| Na chvíľu sme si požičali |
Ráno vstávame zase medzi prvými, chceme stihnúť túru pred
búrkou a aj nejaký schopný vlak do Popradu. Na Hornej lúke niekto
stanoval. Hrebeňovka je to príjemná, prekvapia nás bažiny úplne hore na
hrebeni. Z Veľkej lúky schádzame pár minút k prameňu po modrej
a naberáme vodu. Prameň nevyzerá dobre, ale voda je bez chyby, aspoň na
naše pomery. Prechádzame okolo vysielača, ešte výstup na Minčol. Tento vrchol
nás príjemne prekvapí, je hodný veľkej prestávky a dojedania zásob.
Nebudeme predsa ťahať domov jedlo. A musím Kubovi dokázať, že piatková
zastávka na salaši vo Fačkovskom sedle bola nutná.
 |
| Zase prví z chaty |
 |
| Rané hmly |
 |
| Bažiny na hrebeni? |
 |
| Príjemný hrebeň |
 |
| Riadne hlboký chodník |
A už nás čaká len
zostup. Trochu si ho spestríme a červenú nahradíme modrou a žltou –
cez sedlo Kojšová a novú rozhľadňu nad Strečnom. Omylom zablúdime aj na
vyhliadku do Polomu. Nová rozhľadňa je dobre postavená a vidíme z nej
aj Chatu pod Suchým. Kruh sa nám pomaličky uzatvára. Zostup je riadne strmý.
Vchádzame do Strečna a máme dosť času do odchodu vlaku, tak sa chceme
najesť. Reštaurácia je preplnená a ani po 20 minútach k nám nepríde
čašníčka. Chceme si ísť objednať k pultu a tam stojí viac ako 10
ľudí. Čas odísť. Na druhej strane Váhu objavujeme miestnu krčmu – radler
a nanuky v príjemnom prostredí na brehu rieky úplne stačia ako oslava
ukončeného okruhu. Nastupujeme do osobáku a po prestupe na rýchlik sa
spustí búrka.
 |
| Lom Polom |
 |
| Výhľad z rozhľadne nad Strečnom |
Zhrnutie
Krásny výlet za nami. Prešli sme si všetky Fatry
a uzavreli kruh okolo Turčianskej kotliny. Spoznali nové oblasti
a v hlave máme kopu nových plánov na ďalšie výlety do týchto končín. Sme
veľmi radi, že na Slovensku fungujú útulne a že máme takú hustú sieť značených
chodníkov.
Neskorším googlením som zistila, že existujú ľudia, ktorý
podobný (trošku kratší) okruh dali v kuse, na jeden záťah za menej ako 45
hodín. Alebo že Koruna Turca fungovala v roku 2017 ako virtuálna keška. Je
to proste krásna logická trasa, ktorú sa určite oplatí ísť.
