Môj ambiciózny plán dôjsť až na Borišov je sabotovaný už od
rána. Najprv posunieme budík o hodinu a následne sa hádame
o možnosti vynechať Kopu. Kubov argument je, že to sa môžeme rovno odviesť
vlakom do Strečna a kruh bude uzatvorený. Takže dupeme po červenej na
Kopu. Okrem strmého výstupu nás tam čaká kopa popadaných stromov, pomaličky si
zvykáme na preliezanie a predieranie sa. Výhľad od kríža je nádherný. Na
samotný vrchol nejdeme (áno, aj Kubo sa vie niekedy prispôsobiť)
a schádzame do Ľubochnianskeho, veľmi rozhorúčeného sedla. Tam si dať
oddych? Hľadáme prameň a je z toho ideálne miesta na prestávku.
V tieni, s lavičkami a naozaj lahodnou vodou. Vďaka miestnym
turistom, naozaj super miesto.
 |
| Výhľad z Kopy |
Pokračujeme Veľkofatranskou magistrálou a pomaly si
uvedomujem, že to nebude prechádzka ružovou záhradou ako hrebeň cez Smrekovicu
smerom na Ružomberok. Tu sa naozaj hodí pomenovanie Veľkofatranská píla. Píla
ako taká by sa nám však hodila aj v skutočnosti – kujeme plány ako to tu
niekedy prídeme prepíliť. Obchádzame, podliezame, preliezame, často zídeme z chodníka. Dostanem aj
jednu riadnu ranu do hlavy, dúfam, že nebudem mať otras mozgu.
Kolibu Príslop obdivujeme len z diaľky, chceme dôjsť čo
najďalej.
 |
| Koliba Príslop |
O štvrtej sme vo Svrčníckom sedle, oficiálnom mieste na bivak.
Krásna rozbitá lesná cesta a naokolo len obrovské suché smreky, ktoré pri
silnejšom vetre čoskoro spadnú. Poteší nás čerstvo namaľovaná značka
k prameňu – 4 min. Ide to cez polom, takže je to skoro 8 min, no voda
netečie, je tam akurát vlhko. Takže tu spať nebudeme. Plán je nabrať na
najbližšom možnom mieste vodu
a prespať na prvom vhodnom mieste. Na Jarabine nachádzame tie najlepšie
a najväčšie čučoriedky. Prameň pod Jarabinou,
tiež čerstvo označený, je našťastie v super stave a naberáme vodu do
všetkých fliaš. 6 litrov nám musí vystačiť na večer, noc, ráno a dôjdenie
na Chatu pod Borišovom. Zalomíme na prvom vhodnom mieste. Škoda, že nás nikto
nevidí, celkom dobre by sa pobavil ako zručne si chystáme bivak. Od chaty sme
menej ako 3 hodiny. Možno by sme to došli, keby...
 |
| Zostup z Kľaku |
 |
| Svrčnícke sedlo, oficiálne miesto na bivak |
 |
| Studnička, ale bez vody |
 |
| Západ Slnka |
Noc je pokojná, ráno vyrážame smer Borišov. Na chate sme
pred desiatou, musíme počkať, kým otvoria kuchyňu. Kubo vyráža na Borišov, ja
využívam čas na relax na slniečku. Párky a hemendex nám padnú vhod, no čo
s načatým dňom?
 |
| Odchody vlaku z Ploskej - konkurencia autobusovej zastávky na pod Rysmi |
Podľa môjho plánu sme dnes mali vyraziť cez Kráľovu studňu
až na Cabanku. Volíme „oddychový“ deň, takže sa len presunieme cez Ostredok a
Krížnu na Kráľovu studňu. Oddychujeme všade, kde sa dá. Stretávame pastiera zo
Salaša Smrekovica, pamätá si nás z našej poslednej návštevy, keď sme sa
schovávali pred búrkou. Takýto „oddychový“ deň je pre mňa ešte náročnejší ako
celodenný pochod. Na Kráľovej studni sa ubytujeme v turistickej časti,
stihneme všetko vyprať a dokonca nám aj navaria (najprv bola kuchyňa
z technických príčin zatvorená). Ešte sa uistím, že bude ráno vchod
otvorený – plánujeme vyrážať pred šiestou a nemám chuť vyskakovať
z okna. Recepčný sa skoro urazí, no uistí nás, že vchod bude odomknutý. Najprv
to vylúčil, no potom priznal pár prípadov, keď naozaj turisti odchádzali cez
okno. Vraj sa dohodli, že keď bude škaredo, tak nikam nejdú. Ráno lialo a turisti
aj tak chceli ísť a bolo zamknuté.
 |
Pohodlným hrebeňom Veľkej Fatry
 |
| Kravy pod Kráľovou studňou, na ceste k prameňu |
|
