Pohľad laika na návštevný poriadok vo Vysokých Tatrách

Nedávno som sa konečne dokopal k vytvoreniu mapy znázorňujúcej pravidlá v Tatranskom národnom parku - NEPORIADOK.SK. Pozrite si nasledujúcu ukážku, ktorá znázorňuje trasy, kde je v zime dovolená turistika na lyžiach (skialpinizmus). Poznáte na prvý pohľad rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom?

Som z pod Vysokých Tatier, takže budem hovoriť hlavne o nich. Na rovinu sa priznávam, že som turista na lyžiach (u nás sa pre to ujal názov skialpinista) a vysokohorský turista (tj. horolezec vystupujúci normálkou). Oboje je vo Vysokých Tatrách prakticky zakázané. Skialpinizmus sa smie vo Vysokých Tatrách vykonávať len na štyroch (!) trasách. Vysokohorská turistika je úplne zakázaná, pretože horolezec musí ísť do terénu ťažšieho ako III (tj. väčšinou kolmá stena) a musí mať lano, matroš a správnu bumážku. Na výstup normálkou (v podstate neznačené chodníky) si musí človek najať vodcu, aj keby bol Reinhold Messner. Historicky je to takto nastavené kvôli minimalizovaniu počtu ľudí vo vysokohorskom prostredí a kedysi bola horolezecká bumážka aj zárukou absolvovania kurzu.

Prax je taká, že tam kde sa smie liezť alebo vedie v lete chodník, ľudia chodia na skialp a turistiku po celý rok. Zimná turistika a skialpinizmus vyžaduje tak či tak väčšie skúsenosti a tak to mnohí berú ako horolezectvo a myslia si, že je to vlastne legálne, alebo aspoň tolerované. Vysokohorskí turisti si lano aj matroš často pre istotu berú pre prípad zlého počasia a bumážku si dnes zakúpi hocikto (aj tak je nutná kvôli poisteniu). A tak hráme s ochranármi nezmyselnú hru: tvárime sa, že sme horolezci idúci do steny, ale ideme len na lyžiarsku alebo pešiu túru normálkou na vrchol, do sedla alebo len tak do doliny. Mnohí sa pri porušovaní pravidiel vyhovárajú  na developerské aktivity a ťažbu, no to je zo strany turistickej verejnosti len taký "ačohentyzmus" a vôbec nás to neoprávňuje porušovať pravidlá. Okrem toho sa pohybujeme vo vysokohorskom prostredí nad hranicou lesa, kde sa o žiadnej ťažbe hovoriť ani nedá.

Problém (ne)dodržiavania pravidiel v TANAPe vidím v tom, že tu úplne absentuje nejaká rozumná vyvážená dohoda medzi športovcami a ochranármi. Nespochybňujem, že prítomnosť ľudí kamzíkom a svišťom neprospieva, no u nás je ochrana pred športovcami posunutá do úplne absurdných rozmerov a snaží sa ľudí z vysokohorského prostredia nad hranicou lesa úplne vylúčiť všetkými možnými prostriedkami.

Odborníci z TANAPu vždy argumentujú kľudom pre kamzíky a svište, no mňa ako laika vôbec nepresvedčili, že je to nutné v takej miere, ako na Slovensku. Spolunažívanie ľudí a kamzíkov vnímam pozitívne, ako symbiózu. Napríklad na Patriu šľape z Triganu 30 skialpinistov stredom zasneženého svahu a po okrajoch na vyfúkaných stráňach sa pasie črieda kamzíkov, 50 metrov od ľudí (lyžiari po tráve nelyžujú a kamzíky nežerú sneh). 

Kamzíky strážiace skialpinistov na Patrii

 Alebo lyžujeme Soliskovým žľabom, v ktorého strede zrazu spozorujeme pasúceho sa capka. Pol hodinu na neho márne čakáme, kým prejde inde, aby sme ho nevyplašili. Trpezlivosť dôjde a tak pomaly lyžujeme okolo neho vo vzdialenosti 20 metrov, a on sa nerušene pasie ďalej. 

V lete stačí zájsť do Červenej doliny, a môžeš pozorovať ako mláďa cicá mlieko matke 10m od chodníka zo zástupu turistov. 

Odfotené priamo z turistického chodníka

Pri hromadnom ignorovaní pravidiel skialpinistami a rekordnom počte letných turistov tu máme aj tak posledné roky historicky najvyššie počty kamzíkov pohybujúce sa okolo 1000 (na jeseň 2018 bol dokonca nad 1400, to podľa mne dostupných zdrojov nebolo ešte nikdy za históriu TANAPu). Chodím na sčítanie kamzíkov a mám pocit, že keby boli lepšie podmienky, bolo by toho napočítaného nad tisíc aj túto jeseň. Svište rieši jarná uzávera pre lyžiarov a stále si myslím, že pešiaci by až tak neprekážali, stačilo by uzavrieť len zopár citlivých lokalít, ako v Poľsku. 

Svište vyliezajú z nôr na jar aj uprostred veľkého snehového poľa.

Ohrozujú skialpinisti a turisti populáciu kamzíka a svišťa až v takej miere, že je nutné pred nimi prakticky uzavrieť celé vysokohorské prostredie na niekoľko mesiacov? Ako je možné, že napriek hromadnému ignorovaniu pravidiel a obrovskému nárastu turistického ruchu počty kamzíkov stále rastú? Sú svište ohrozované aj inokedy, ako na jar pri vyhrabávaní, či môže lavína aj napríklad v marci ohroziť ešte pod snehom hibernujúce ešte nevyhrabané svište? Čo mi teda ušlo?

Poľsko mi príde ako dobrý príklad férových pravidiel v NP, preto som dal na mapu aj poľský TPN. Napríklad skialpinista môže na Slovensku len do 4 vysokotatranských dolín, oproti tomu v Poľsku majú prístupné prakticky skoro všetky hlavné doliny, kde môžu v zime aj peší turisti. Na mape pre skialpinistov ten nepomer pekne vidno. Neznamená to, že by si mohli ísť, kde sa im zachce, no možnosti sú určite dostatočné. Dokonca je v poľskom návštevnom poriadku ešte aj zoznam dovolených extrémnych zjazdov navyše (napríklad Gronskeho lávka), ktoré som na moju mapu ešte ani nekreslil. Ešte aj na jar, keď sa vyhrabávajú svište, sú v TPN voči skialpinistom oveľa ústretovejší ako u nás. Lyžovanie zakazujú až keď sa svište vyhrabú, čo bolo v Poľsku napríklad už 25. apríla (rok 2016), alebo až 12. mája (rok 2015). Dokonca aj vtedy nechávajú pre lyžiarov otvorenú cestu z Morského oka na Rysy. A stále môžu vtedy do hôr chodiť aspoň peší turisti. Peší turista má na Slovensku vo V.T. v zime prakticky celé vysokohorské prostredie zakázané, aj keď v Poľsku to nie je problém, dokonca tam platí, že sa v zime nemusíš držať letnej trasy, ale môžeš ju vzhľadom na lavínové podmienky upraviť (v zime nebudeš po letnom chodníku traverzovať lavínový svah, ale pôjdeš po doline alebo priamo hore). Uzavreté sú v zime len 3 trasy. Ak ideš v Poľsku liezť, netreba sa preukazovať žiadnym preukazom, len treba dodržať lokalitu, kde sa to smie robiť.

Ako by mohli podľa mňa vyzerať férové pravidlá? Určite nečakám, že v národnom parku sa budeme môcť trajdať, kde sa nám zachce. V podstate by stačilo zrušiť zimnú uzáveru existujúcich chodníkov a nutnosť horolezeckej bumážky. Žiadne rozlišovanie medzi turistami a horolezcami pri výstupe dolinou na vrchol aj za cenu toho, že by sa zmenšila oblasť, kde sa smie liezť. Myslím si, že v tom nový návštevný poriadok veľmi sklamal. Ochranári to mysleli dobre a snažili sa pre turistov a skialpinistov v zime kúsok zlepšiť možnosti formou nových areálov zimnej turistiky. Zo štyroch trás máme vo Vysokých tatrách teda 4 areály v podstate kopírujúce predošlý stav, kúsok rozšírené o Patriu a Volí chrbát. Problém je, že trvanie na veľkoplošných uzáverách a bumážkach ostalo. Pre horolezcov sa to ešte zhoršilo, lebo pred tým si aspoň užívali celoročné právo vstupu. Myslím, že pre miestnych čo žijú a pracujú v horách je takáto uzávera úplne neprijateľná (doteraz sa mohli na jar a jeseň aspoň tváriť ako horolezci). Preto asi aj vznikla iniciatíva "Aj my sme Tatry". Ja chápem, že moderný národný park neznamená celoročný vstup a napríklad v NP Svizzer sú zimné športy úplne zakázané. U nás si však horal nemôže odskočiť o dolinu vedľa, kde už NP nie je, lebo národný park pokrýva hory úplne celé a ak ich ľudom odopriete celé, nepochodíte.

Text a foto: Jakub Rusnák

Viac kamzíkov a svišťov môžete vidieť tu.