Hoci
s návrhom nového návštevného poriadku nesúhlasím, som veľmi
rada, ba priam až nadšená, že vôbec vznikol. Najviac ma teší s
ním spojená vášnivá verejná diskusia, do ktorej sú zapojené
aj významné tatranské a športové osobnosti (najmä iniciatíva Aj my sme Tatry). Tá diskusia ohľadom
pravidiel v TANAPe podľa môjho názoru už dosť dlho absentovala.
O pravidlách sa nevie a ak aj náhodou niekto vie, tak mu neostáva
nič iné, len ich porušovať. Súčasný stav je taký, ako keby
pravidlá neexistovali. Alebo sa automaticky predpokladá, že ich
porušovanie sa toleruje. Mne trvalo celú večnosť, kým som sa
naučila ísť s kľudným srdcom na lyžiarsku túru, napr. do
Mengusovskej doliny.
Z
často používaných námietok proti novému návrhu:
Že
sa zakazuje pohyb v noci?
Tak
tomu bolo predsa aj v poslednom platnom návštevnom poriadku z roku
1999. Nový návrh je dokonca miernejší, nakoľko zakazuje pohyb od
západu po východ slnka. V poriadku z roku 1999 bol zákaz o dve
hodiny dlhší (pohyb povolený hodinu po východe do hodiny pred
západom slnka - [1.], § 4 (5)). Nový návrh je tolerantný aj k
nočným výstupom na chatu, po najkratšej turistickej trase.
Zákaz
pohybu so psom?
Podľa
poriadku z roku 1999 nebol povolený vstup so psom do 4. a 5. stupňa
ochrany vôbec ([1.], § 4 (10)). Len vďaka úradníckej chybe,
ktorá spôsobila neplatnosť tohto poriadku, začal platiť zákon o
ochrane prírody, ktorý umožnil pohyb psov na vôdzke aj v
najvyššom stupni ochrany. Masové ignorovanie tohto pravidla
väčšinou psíčkarov celkom prirodzene vyústilo k obmedzeniu
pohybu psov. Podľa logiky - keď nemáme armádu ochranárov, ktorí
by vymáhali vodenie psa na vôdzke, tak to zakážeme. Čo tak
radšej skúsiť osvetu, dlhšiu a náročnejšiu cestu?
Obrázok na
zamyslenie - naozaj vadí prítomnosť psa, keď ho ešte aj
odborníci berú so sebou na sčítavanie kamzíkov do oblasti, ktorá
je úplne uzavretá verejnosti?
Aj čo sa týka komplikovanosti celej vyhlášky, veľmi sme sa neposunuli. Nový návrh, takmer totožne ako starý poriadok, komplikovane vymenúva vyhradené oblasti, potom výnimky z nich a výnimky z uzáver. Niekedy človek naozaj nevie, či ten ktorý zoznam vymenúva povolené alebo zakázané miesta.
Áno, úplné obmedzenie horolezectva počas 3 mesiacov - to je obrovská zmena. A verím, že najmä vďaka tomuto sa rozpútala diskusia, ktorá pomôže návštevnému poriadku ako celku, nielen horolezcom.
Návrh nového poriadku vyvoláva mnohé reakcie, ktoré sú na mieste. Ale prečo sa pritom všetci tvárime, že je to niečo nové, čo tu doteraz nebolo? Nie je to nový návrh, proti ktorému máme bojovať, ale celá tá koncepcia,ktorá tu už s nami je dlhé roky, no nedodržiava sa. Či poznáte niekoho, kto sa nahlasoval Správe TANAPu podľa poriadku z roku 1999 [1], príloha č. 4, bod 2 a 3 a dodržiaval limit 30 ľudí na jeden vrchol/oblasť za deň? Rada sa s tým človekom porozprávam.
Nádej tu už raz bola
Netuším, na čom stroskotal pokus o nový návštevný poriadok z roku 2007[4]. Veľa zaujímavých myšlienok, ktoré si cestu do toho nového nanešťastie nenašli. Bivak ako súčasť horolezeckých túr, obnova starých chodníkov, rozšírenie cyklotrás až po koniec spevnených ciest, ukončenie rozlišovania návštevníkov podľa členstva v športovom zväze či dokonca možnosť spoplatneného enviromentálneho sprevádzania strážou prírody aj do prísne chránených lokalít. Práve toto podľa mňa reprezentuje skutočný pokus o moderný, nediskriminujúci a zrozumiteľný návštevný poriadok, ktorý vychádza v ústrety mäkkým formám turizmu. Áno, najviac by sme si mali vážiť toho turistu, ktorý sa v horách pohybuje výhradne vlastnou silou. Hoci na prvý pohľad tu nezanechá toľko peňazí, ale v dlhodobom horizonte sa nám to vráti. A to nielen v udržateľnosti krajiny.
V skratke
Návrh
z roku 2019 považujem za rovnako nezmyselný ako terajší stav či
posledný platný poriadok z roku 1999. V
podstate sa nič nemení, len niekde trošku viac pritiahli
(horolezecká uzávera), niekde povolili (areály zimnej turistiky).
Už
len zistiť, ako vážne to Správa TANAPu myslí s jeho vymáhaním
v praxi. Ak ani v tomto smere nedôjde k zmene, tak sa v realite nič
nezmení a naďalej budeme porušovať niečo, čo takmer nikto
nedodržiava. Ak však plánujú zmenu aj v tomto, tak boj je
namieste.
Mojím
snom je, že konečne skončí táto pretvárka a ja budem s kľudným
svedomím chodiť na klasické tatranské lyžiarske či letné
vysokohorské túry. A neporušovať pri tom nezmyselné zákazy. Už
sme unavení z toho, že sa večne cítime ako kriminálnici pri
vykonávaní bežných aktivít v Tatrách.