Z Ľubochne vyrážame prvým ranným vlakom do Strečna a hurá,
začíname. Spomíname na náš prvý (a zatiaľ aj posledný) letný prechod Malou
Fatrou spred pár rokov. Preto sme aj zvolili tento smer, aby sme si to prešli
opačne. Po ceste obdivujeme Starý hrad, začali sa tu archeologické práce a okrem
prác na zachránení hradu, sa tu vyrúbali aj nejaké stromy. Neverím nápisu,
ktorý hovorí, že ak uvidíme ľudí s detektormi kovov, tak máme urýchlene volať
políciu.
 |
| Starý hrad |
 |
| Výhľad z hradu |
Sme prekvapení, ako
rýchlo sa ocitneme na Chate pod Suchým. V našich spomienkach to bol nekonečný
zostup do Strečna, tento výstup nám teraz spríjemňovala inverzia a slnko presvitajúce
cez stromy. Naše prvé vidmo v lese. Neviete niekto, či sa to „počíta“?
Chata pod Suchým sa nezmenila, minimálne nie jej dotieravé
mačacie obyvateľstvo. Najesť sa pri nich je doslova umenie. Naberáme na chate
vodu a vmiešavame sa medzi skupinky turistov, ktorí akurát štartujú z chaty.
Čoraz častejšie v horách vídavame rodinky s deťmi, ktoré podnikajú viacdenné
pochody, s prespaním na chate či v stane. Obdivujem a ukazujem Kubovi,
že aj s deťmi sa dá.
 |
| Vidmo v lese? |
 |
| Jedna z mnohých na Chate pod Suchým |
 |
| Inverzia v lete? |
V stúpaní na Suchý Kubo využije situáciu a uchmatne z keksu,
ktorý ponúka slečna svojim kamarátom. Na Suchom im dlh splatíme polomáčanými.
Na jedlo, najmä v horách, je potrebné si dávať pozor. Na Malom Kriváni je
rušno, skoro si nemáme kde sadnúť. Celou cestou vidíme vo svahoch zberačov čučoriedok.
My tiež neodoláme a dopĺňame vitamíny cestou. Verím v to, že turistika
na horách sa má vychutnávať všetkými zmyslami – aj chuťou. A nič lepšie
ako čučoriedky pri chodníku nepoznám. Podobne sú na tom aj ostatní turisti, prezrádzajú
ich až čierne pery a ruky.
 |
| Výhľado zo Suchého |
 |
| Hrebeňom Malej Fatry k Veľkému Kriváňu |
 |
| Pes batohový |
Hrebeňovka na Veľký Kriváň je tiež pomerne
rušná, nakoľko je sobota a krásne počasie.
Sme milo prekvapení z prameňa pred Veľkým Kriváňom, body z hiking.sk
neklamú. Na Veľkom Kriváni zisťujeme, že sme tu dosť skoro, no nocľah na Chate
pod Chlebom už máme rezervovaný, tak si dávame dlhšiu pauzu a následne sa
vyberieme ešte na Chleb a na chatu sa vraciame po žltej. Od pol štvrtej
relaxujeme na chate, napchávame sa , vylihujeme na slnku a sledujeme jeden
z najlepších programov – ako turisti stavajú svoje stany a riešia varenie.
My sme tu dnes za masňákov, tieto problémy nás čakajú až neskôr.
 |
| Chleb |
Keď nás konečne ubytujú, rýchlo kontrolujeme stabilitu
trojposchodových postelí (zatiaľ som nikde inde trojposchodové postele nevidela).
Využívame, že sme prví na izbe a pre istotu obsadzujeme dvojposchodovú
posteľ. Na tieto postele nemám najlepšie spomienky, no teraz vyzerajú o dosť
pevnejšie.
 |
| Trojposchodové postele |
Chata aj miesta na stany sú preplnené, no akýmsi zázrakom zostanú
v našej izbe dve voľné miesta. Večer zalomíme veľmi skoro, nakoľko nás
čaká náročný deň. Na dobrú noc mám ešte pokračovanie seriálu – ako sa turisti
chystajú na nocľah. Tento diel sa volá – ako si obliecť periny vo dvojici.
Ráno vstávame medzi prvými, na chate sa spí hlava nehlava a
máme čo robiť, aby sme niekomu nestúpili na hlavu. Je celkom chladno a hmla,
vyberám aj rukavice. Výšľap do sedla za Chlebom nás zahrejeme a valíme na Stoh.
Fučí, ale postupne sa vyjasňuje. Tentokrát Stoh neobchádzame
a dobre robíme. Síce strmý kopec, ale stokrát
lepšie ako neslávny blatistý traverz. Naša studnička pri sedle Medziholie už
netečie, ale dá sa z nej aspoň nabrať. Krájame slaninu a hostíme sa.
 |
| Ufúkaný a chladný hrebeň ráno |
 |
| Hostina pod Rozsutcom |
 |
| Pohľad do Terchovej |
Dolu schádzame po zelenej, do údolia Bystričky. Krásny chodník, aj keď sa nám
na chvíľu stratí. Ďalej je to stará asfaltová cesta, idúca aj popri kameňolome.
 |
| Dolina Bystrička |
Musíme chvíľu po hlavnej ceste a pri vlakovej zastávke Kraľovany Dierová (len
na znamenie) prechádzame cez rieku Orava po lávke pre peších. Je tam aj
pozostatok nákladnej lanovky, ktorá kedysi zásobovala detský tábor. Ten je už
dnes opustený, chatky chátrajú. Za jednou z nich nájdeme prameň s bublinkami a
príchuťou železa - medokýš -skoro ako naša kyselka v Smokovci. Oteplilo sa a
výšľap do dedinky Podšíp nám dáva zabrať. Vynahrádzajú to výhľady na Stoh a Rozsutec,
z tejto strany ich vôbec nepoznáme. Podšíp – to sú krásne drevené domčeky,
už tam nikto nežije, len pár nadšencov sa ich snaží zachrániť a trávia tam zopár
dní. Možno z to bude raz turistická atrakcia, podobne ako Vlkolínec. Prameň
v dedinke nevyužívame, pochutnávame si ešte na našom medokýši. Škoda, že
nám nedošlo, že po dlhšom čase z neho vyprchajú bublinky a nebude to
nič moc.
 |
| Lávka cez rieku Orava |
 |
| Medokýš pod chatou |
 |
| Opustený tábor - chatky |
 |
| Opustený tábor - hlavná budova |
 |
| Nákladná lanovka - horná stanica |
 |
| Neokukaný pohľad na Stoh a Rozsutec |
 |
| Dedinka Podšíp |
 |
| Podšíp - domčeky |
Kubovi rodičia akurát cestujú z Trutnova, tak dávame
zraz v Ľubochni na večeri. Zároveň nám donesú chlieb, aby sme mohli ráno vyraziť
predtým, než otvoria potraviny. Zvyšok jedla máme v penzióne. Takmer
všetko perieme, zajtra sa budem obliekať do mokrého. Nemôžem sa dočkať.
Dnes sme prešli cca 30 km s prevýšením do 1500m, od šiestej
do šiestej, ak chceme zajtra až na Borišov, tak je to 30 km s prevýšením 2300m.
To si však už ponesiem aj ruksak, so všetkým. Jedlo máme na dva dni. Elán ešte
stále mám.
